nedeľa 19. júla 2015

Ivana Hostová: nie • poéziu podľa značky • fontu • gesta • pózy • ceny • (ne)printovosti • stupňa ušľachtilosti myšlienky

V Knižnej revue 14 - 15/2015 vyšlo literárnokritické hodnotenie slovenskej literatúry za rok 2014. Ivana Hostová vo svojej štúdii venovanej slovenskej nedebutovej poézii 2014 v časti 1.3 Najpodnetnejšíe druhé zbierky hodnotí aj Poetiku ataku: "Zo sociologického hľadiska predstavuje literárna prevádzka, ktorá má moc sa priamo podieľať na tvorbe literárnej hodnoty (vysoké – nízke v rôznych významoch, systémy – podsystémy, (de)kanonizácia diel, (re)interpretačné privlastňovanie si textov a pod.), slovenskou literárnou vedou/komparatistikou/translatológiou dosiaľ relatívne málo prebádanú oblasť: komplexnejší explanačný model fungovania súčasnej literárnej prevádzky ponúka azda len J. Šrank v Nesamozrejmej poézii (2013). Pred pár rokmi v tomto smere aktivity začal vyvíjať Michal Rehúš (1982). Kým jeho prvú zbierku poézie možno skôr hodnotiť ako „cvičnú“ – skúšajúcu postupy, ktoré do našej poézie vniesol Peter Macsovszky – tú minuloročnú možno považovať za omnoho vydarenejšiu, a to práve preto, že je motivicky koncentrovanejšia. Poetika ataku (OZ Literis) sa zameriava na problémy, ktoré Rehúš rozoberá aj na iných platformách (knižný marketing, status súčasného autora/autorky, sebapropagácia, financovanie literatúry, vytváranie záujmových skupín a i.), pričom v prípade najvydarenejších básní (Tisov prejav v Holíči už v predaji, Vzájomné prospešné spolužitie 2 al. viacerých druhov organizmov, More than Slovak Poetry – tu azda badať parodickú nadväznosť na Cubittov projekt Hysterical Literature, Predseda, Program fetišizácie, Berieme si späť svoju literatúru, Stop netransparentným dotáciám na kultúru, Poetry’s not dead, cyklus Poetika hoaxu) možno skutočne hovoriť o  originálnych a  inšpiratívnych textoch. Básne, ktoré sa zameriavajú na zosmiešňovanie poetík iných autorov, však pôsobia relatívne prvoplánovo (ak vyššie spomenuté texty sa orientujú sociologicky, tu ide skôr o literárnu kritiku) a po veľmi krátkom čase monotónne a predvídateľne (to sa týka najmä záverečného cyklu, kde ide skôr – podobne ako vo viacerých textoch z debutu – o cvičenia). Ich prítomnosť v knihe potom čiastočne spätne pôsobí na hodnotu textov, ktoré sa v hĺbke dotýkajú závažných otázok (obmedzovania) ľudskej slobody a etiky medziľudských vzťahov – nivelizáciou rozdielov v dôležitosti pertraktovaných fenoménov sa otázky kladené podnetnými textami čiastočne trivializujú."