I.
Možnosť,
možnosť posunúť sa niekam ďalej,
získať niečo viac,
získať niečo iné,
čo človek v momentálnej chvíli má,
pod pojmom škola, no, čo sa mi vybaví,
no: lavice, učitelia, žiaci,
učebnice, tabuľa a asi tak.
II.
Asi taká typická trieda na základnej škole,
také tie lavice, stoličky,
neviem, asi to.
Taká trieda, prázdna, dokonca prázdna.
A nástenka vzadu, nástenka vzadu.
III.
Asi to bude znieť ako klišé,
ale aj na základe vlastných skúseností,
aj tak všeobecne
by som sa asi priklonila k tej skupine,
že tá škola vlastne vyvoláva pocit stresu
a je to asi,
najlepšie sa to dá charakterizovať tým,
že stres spojený so zodpovednosťou,
až na to, že tá zodpovednosť na každého príde v inej fáze,
proste, keď si v prvom, druhom ročníku,
tak tú zodpovednosť necítiš,
lebo máš taký pocit,
že to proste pôjde,
vieš, ten prvý, druhý, tretí ročník,
fakt štvrtý ešte možno,
ale potom to človek začne pociťovať,
že je vlastne zodpovedný sám za seba,
takže vtedy vlastne z toho príde ten stres
– nenaučíš sa na písomku, máš problém.
Takže vlastne asi to sa mi s tým spája,
no a primárne je tam taký nejaký ten pocit toho stresu,
ktorý neskôr potom prejde až do takého toho pozitívneho stresu
– viď zodpovednosť.
Asi tak by som to dala.
Možnosť,
možnosť posunúť sa niekam ďalej,
získať niečo viac,
získať niečo iné,
čo človek v momentálnej chvíli má,
pod pojmom škola, no, čo sa mi vybaví,
no: lavice, učitelia, žiaci,
učebnice, tabuľa a asi tak.
II.
Asi taká typická trieda na základnej škole,
také tie lavice, stoličky,
neviem, asi to.
Taká trieda, prázdna, dokonca prázdna.
A nástenka vzadu, nástenka vzadu.
III.
Asi to bude znieť ako klišé,
ale aj na základe vlastných skúseností,
aj tak všeobecne
by som sa asi priklonila k tej skupine,
že tá škola vlastne vyvoláva pocit stresu
a je to asi,
najlepšie sa to dá charakterizovať tým,
že stres spojený so zodpovednosťou,
až na to, že tá zodpovednosť na každého príde v inej fáze,
proste, keď si v prvom, druhom ročníku,
tak tú zodpovednosť necítiš,
lebo máš taký pocit,
že to proste pôjde,
vieš, ten prvý, druhý, tretí ročník,
fakt štvrtý ešte možno,
ale potom to človek začne pociťovať,
že je vlastne zodpovedný sám za seba,
takže vtedy vlastne z toho príde ten stres
– nenaučíš sa na písomku, máš problém.
Takže vlastne asi to sa mi s tým spája,
no a primárne je tam taký nejaký ten pocit toho stresu,
ktorý neskôr potom prejde až do takého toho pozitívneho stresu
– viď zodpovednosť.
Asi tak by som to dala.
najnovšia báseň zo zbierky Program dekomunikácie
OdpovedaťOdstrániťGram deprogramácie
OdpovedaťOdstrániťNastavil si profilovú tvár, z profilu sa na seba nepozeral, nepodobal, nepodal. Z profilu o sebe nepovedal, profil mĺkol o podnebie prilepený. Mal diagnostikovaný profil, hereditívne podmienený. Pars pro fil. Skryl sa za profil, keď mu za ním kútik utekal. A kútik mu utiekol za profil. Bárs to bol poloprofil, skryl, čo skryť sa patrí. Za profilom z profilu sa tiene tisnú na líce, kde trhá kútikom. Kútik utrhnutý z reťaze, hladinu líca rozčeril. V profile sa kútik utopil a z profilu sa zdala tvár tak pokútna, kým po kútiku a opäť raz až po ňom nevyšplechol na hladinu bezstarostnej polohlavy polosuchý úsmev. Z profilu sa zdalo, že ho čosi zvnútra v ústach popotiahlo za líce. Profil nám však klame, klame telom schovaným za kútik.
/site specific poetry/