Katarína Zitová: Zrelosť vyjadrenia vs. hľadanie vlastnej cesty

Príjemné oživenie mladej poézie predstavuje zbierka Michala Rehúša (1982) Program dekomunikácie (Drewo a srd/Vlna). V nadväznosti na postmoderné tendencie v našej poézii Rehúš demonštruje vyprázdnenosť súčasného jazyka spájaním nelogických výrazových prostriedkov a parodovaním vedeckého jazyka, predovšetkým zásad písania akademického textu. Vyberá si umelo vytvorené textové floskuly (napríklad príručku na precvičovanie strojopisu), vytvorené podľa žiaducej schémy, aby ukázal zlyhávanie úsilí zaškatuľkovať ľudský život do noriem a pravidiel a vysmial sa našej rigoróznosti, ktorá už dávno nepomáha formovať pocit zmysluplnosti sveta: "1) Meno dieťaťa musí byť výstižné zmysluplné / a musí korešpondovať s obsahom dieťaťa / 2) Meno a priezvisko rodiča (bez akademických titulov) / sa uvádza za menom dieťaťa / 3) Pri dlhších menách treba uviesť / abstrakt v angličtine alebo nemčine a kľúčové slová / 4) Samo meno by nemalo presiahnuť 20 000 znakov / (vrátane medzier a poznámok pod čiarou)" (Inštrukcie pre rodičov).

Katarína Zitová: Zrelosť vyjadrenia vs. hľadanie vlastnej cesty : Slovenské básnické debuty 2011. Príloha Knižnej revue 14-15/2012